Vodstvo

zaplavy

HYDROLÓGIA = HYDROLOGICKÉ POMERY
Suchohrad a jeho okolie je súčasťou hlavného povodia rieky Moravy. Riečna sieť povodia Moravy je pomerne riedka, zahusťuje sa na tokoch Moravy, Myjavy a na úbočí Malých Karpát. Najvodnatejšími tokmi povodia sú Morava, Myjava a Rudava.
Povodie Moravy je z hydrogeologického hľadiska charakterizované vysokou prietočnosťou a hydrogeologickou produktivitou. Hydrologická bilancia povodia za roky 1931 – 1980 ukazuje pomer odtoku a výparu 22:78 %, pričom priemerný ročný špecifický odtok za dané obdobie je 1 – 3 litra za sekundu na km2. Režim odtoku je kombinovaný dažďovo – snehový, s akumuláciou v decembri - januári. Vysokú vodnatosť dosahuje povodie Moravy vo februári – apríli, pričom zvýšenie vodnosti v období december – február je výrazné. Najvyššie prietoky vôd sú v marci, najnižšie v septembri. Početnosť výskytu kulminácií na rieke Morava je najvyššia v jarných mesiacoch, najmä v marci, a potom opäť v júli.

 

28

VODSTVO = VODNÉ TOKY A PLOCHY
Najvýznamnejším vodným tokom na území katastra obce Suchohrad je rieka Morava. Obec je situovaná na brehu rieky, v bezprostrednej blízkosti jej pôvodného toku. Na úrovni obce rieka Morava v jej pôvodnom koryte vytvorila výrazné meandre (zákruty). Reguláciou toku rieky boli na tomto území vytvorené štyri priepichy, označené číslami IX – XII. Vznikli tak štyri mŕtve ramená rieky, z ktorých dve ležia na slovenskej a dve na rakúskej strane. Ramená na území Suchohradu sú označované Priepich IX, ľudovo Dolné rameno a Priepich XI, Horné rameno.
Za pozostatky niekdajšej bohatej ramennej sústavy rieky Moravy možno považovať i ďalšie vody ležiace na území katastra Suchohradu. Jedná sa predovšetkým o Gríbel ležiaci v intraviláne obce, ďalej o Hlinec, Gajdošky, Pruksi, či Centnúz. Okrajovou líniou suchohradského chotára sa tiahne Zohorský kanál, z vodných plôch sú významnejšie nádrže vzniknuté zásahom človeka pri ťažbe štrku – suchohradská Šutrovka a štrkovisko Gajdoška. Suchohradský chotár je charakteristický tiež sústavou menších či väčších mokradí, z nich najvýznamnejšie sú mokrade Bogdalický vrch a Šmolzie. Nemožno však opomenúť ani systém temporárnych vôd, ktoré vznikajú i zanikajú v rôznych terénnych depresiách v rôznych obdobiach roka v závislosti od výšky hladiny podzemnej vody.
 


 

23

MORAVA

 

Rieka Morava pramení na severnej Morave pod vrcholom Králického Sněžníka vo výške 1380 m n.m., na dolnom toku tvorí štátnu hranicu s Českom a Rakúskom a pri Devíne ústi do Dunaja.
Pred úpravou toku bola jej celková dĺžka 352 km, z toho asi 80 km tvorila vtedajšia československo – rakúska hranica. Reguláciou koryta rieky došlo k výraznému skráteniu toku na slovensko – rakúskej hranici a tiež k navýšeniu sklonu toku na tomto úseku. Súčasná dĺžka toku je 329 km, plocha povodia rieky je 26580 km2.

 

REGULÁCIA TOKU RIEKY MORAVY

 

Už koncom 19. storočia sa vypracovávali plány regulácie toku rieky Moravy na slovenskom území za účelom jej splavnenia. Samotné napriamenie koryta rieky prebiehalo v 30-tych – 60-tych rokoch 20. storočia podľa finálneho projektu z roku 1932. Jeho cieľom bolo vytvorenie 16 priepichov, odrezanie 23 meandrov na oboch stranách rieky a skrátenie toku o 10 km. Materiál získaný z koryta rieky pri jeho napriamovaní bol použitý na dobudovanie, navýšenie a spevnenie ochranných protipovodňových hrádzí.
Na úrovni Suchohradu boli pri regulácii toku odrezané dva meandre na slovenskom a dva na rakúskom brehu rieky. Pri Suchohrade tak vznikli dva priepichy, označené číslami IX a XI, ľudovo nazývané Dolné a Horné rameno.
Vykonané úpravy toku rieky však výrazne ovplyvnili riečne i environmentálne procesy rieky a záplavového územia dolnej Moravy. V súčasnosti sa naznačujú isté negatívne trendy, nielen z hľadiska environmentálneho, ale i z hľadiska protipovodňovej ochrany.
Nestabilné sú najmä časti toku charakteristické v období pred reguláciou vysokou morfologickou dynamikou – vysokým počtom vznikajúcich i zanikajúcich meandrov. V súčasnosti sa plánuje revitalizácia v prvom rade takýchto úsekov v rámci rakúsko – slovenského projektu MoRe.
Mgr.Zuzka Grujbárová, PhD.