Lužné lesy

Lužné lesy sa vyskytujú v nivách väčších nížinných riek. Sú charakterizované vysokou hladinou podzemnej vody a viac či menej pravidelnými záplavami. Rozlišujeme dva základné typy lužných lesov – mäkký a tvrdý luh. Prechod medzi týmito dvoma základnými typmi tvorí prechodný luh.

Bližšie k rieke sa vyskytuje mäkký luh tvorený rôznymi druhmi vŕb (najmä vŕba biela a vŕba krehká), topoľom bielym či jelšou lepkavou. Jedná sa o extrémne pásmo postihované častými záplavami, poškodzované ľadom. Mäkké luhy sú ochrannou zónou riek, chránia ich brehy pred eróziou. Z hospodárskeho hľadiska sú nevýznamné. V suchohradskom chotári sa mäkké lužné lesy vyskytujú na brehoch Dolného a Horného ramena (Priepichy Moravy IX. a XI.).
Na suchších pôdach ďalej od rieky sa vyskytujú tzv. tvrdé luhy. Sú tvorené prevažne dubom letným, jaseňom štíhlym a brestom hrabolistým. Hladina spodnej vody v týchto lesoch leží hlbšie a zriedka dochádza k záplavám, častejšie dochádza k zamokreniu pôdy zdvihnutím hladiny podzemnej vody. Hospodársky význam tvrdých lužných lesov je značný, umelo sa zvyšuje výsadbou topoľových plantáží (domáce i cudzokrajné druhy topoľov), čím sa však značne degraduje ich environmentálny význam. Tvrdé luhy sú na území katastra Suchohradu najrozšírenejším typom lesa. Na rôznych lokalitách k základným drevinám pristupujú ďalšie druhy, najčastejšie hrab, ale napríklad aj lipa (napr. v lesoch pri Pruksi).

Zachovalé spoločenstvá pôvodných lužných lesov na uzemí Bogdalického vrchu a Šmolzie podliehajú ochrane jednak ako prírodné rezervácie a jednak ako územia európskeho významu systému Natura 2000.

 

Mgr.Zuzka Grujbárová, PhD