Fauna

Vzhľadom k prevažujúcim typom biotopov, fauna okolia Suchohradu je tvorená prevažne druhmi viažucimi sa na spoločenstvá lužných lesov, lúk a vodných plôch. Všeobecne sa jedná o živočíšstvo vlhkomilné, iba na niektorých miestach (napr. Biele Brehy, Čierny les) sa môžu vyskytovať druhy viazané skôr na suchšie prostredie.

Striedanie mokrých, vlhkých a suchších miest v lesnej i nelesnej krajine v okolí Suchohradu dáva priestor na vytvorenie druhovo bohatej fauny. Typickými zástupcami bezstavovcov v blízkosti vôd sú rôzne druhy vážok, vode dominujú larvy vážok, chrobáky či pijavice. Na suchších miestach možno pozorovať napríklad modlivku zelenú či májku fialovú. Odumierajúce stromy, najmä duby, sú jedinečným biotopom pre roháča obyčajného či fúzača veľkého.
Druhové zloženie i početnosť rybích spoločenstiev stojatých vôd sú kontrolované miestnym rybárskym zväzom. Na štrkoviskách i ramenách tak nachádzame rôzne druhy rýb od bylinožravého kapra, cez sumca, až po dravú šťuku či zubáča.

Pre nivu Moravy s jej charakteristickým vodným režimom sú typické rôzne druhy obojživelníkov. Najčastejšie sa vyskytujú mlok obyčajný, v lesnom prostredí skokan ostropyský, skokan štíhly a ropucha obyčajná, v otvorenej krajine ropucha zelená, rosnička zelená, hrabavka škvrnitá či kunka červenobruchá.

Hojné sú aj plazy. Vlhké miesta na okrajoch lesov, lúkach či v záhradách vyhľadáva slepúch lámavý. Slnečné miesta vyhovujú jaštericiam, bežným druhom je jašterica krátkohlavá, zriedkavejšia je jašterica zelená. Z hadov je najpočetnejšia užovka obojková, menej početná je užovka stromová a užovka hladká, či prísne na vodu viazaná užovka fŕkaná.

Členitá krajina suchohradského chotára, lesy prelínajúce sa s otvorenou krajinou, vlhké i suché biotopy, to všetko predurčuje túto krajinu byť takým malým vtáčím rajom. Nenadarmo je oblasť Suchohradu a jeho okolia súčasťou Chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie. Lužné lesy s rozmanitou drevinovou skladbou poskytujú priestor na hniezdenie, úkryt i hľadanie potravy nielen bežným lesným druhom, ako sú napríklad rôzne druhy ďatlov, sýkoriek, žlna zelená, sojka lesná, pinka lesná, brhlík lesný, myšiak lesný, kukučka jarabá či sova lesná, ale i tým zriedkavejším, ako sú napríklad tesár čierny, žlna sivá, dudok chochlatý, holub hrivnák či muchárik bielokrký. Na okrajoch lesov a medziach môžeme pozorovať hrdličku poľnú, slávika krovinného, penicu čiernohlavú, strakoša červenochrbtého, škorca lesklého či vlhu hájovú. V otvorenej krajine i v záhradách možno vidieť rôzne druhy stehlíkov a strnádok, pŕhľaviare, drozdy, sýkorky, žltochvosty, trasochvosty, lastovičky, belorítky, vrabce domové i poľné, sokola myšiara, straky, vrany i krkavce. Polia sú domovom stále zriedkavejších druhov prepelice poľnej, chrapkáča poľného, ale i bežného bažanta poľovného. Plytké vody mokradí lákajú bociany biele i čierne, volavky popolavé i biele, cíbiky chocholaté, kulíky riečne, močiarnice mekotavé či rôzne druhy kalužiakov. Vodné plochy sú teritóriami niekoľkých druhov kačíc, husí divých, kormorána veľkého či rybárika riečneho, ich brehové porasty osadzujú trsteniariky, strnádky trstinové, svrčiaky, kúdelníčky či bučiačiky.

Pestrá paleta vtáčích druhov nivy Moravy však nie je obmedzená len na obdobie hniezdenia. Táto oblasť je dôležitým územím na migračných trasách sťahovavých vtákov a tiež významným zimoviskom severských druhov, najmä husí bieločelých a husí siatinných.

Ako v lesoch, tak i v otvorenej krajine sú samozrejme bohato zastúpené i rôzne druhy cicavcov. Z hmyzožravcov je hojný napríklad jež východný či krt podzemný, vyskytujú sa tu však i niektoré druhy piskorov, bielozúbky a na vodu viazané dulovnice. Na vhodných miestach v lese, napríklad v starých bútľavých stromoch, ale i na povalách domov v obci prebývajú netopiere, napríklad netopier obyčajný alebo večernica malá. Okrem dobre známych myší domových či potkanov hnedých sú z drobných hlodavcov časté hraboše poľné, hryzce vodné, hrdziaky a ryšavky. Väčšie hlodavce reprezentuje veverica obyčajná, ondatra pižmová a bobor vodný. Dvojitozubce sú v suchohradskom chotári zastúpené iba druhom zajac poľný, populácia králika divého tu bola zdecimovaná po zavlečení a rozšírení myxomatózy niekedy v 50-tych rokoch minulého storočia. Králiky pozorované vo voľnej krajine sú zrejme len jedince, ktoré ušli z chovov. Z kopytníkov sú hojne zastúpené najmä srnec lesný a sviňa divá, v posledných rokoch sa objavuje i jeleň lesný. Z času na čas zavíta aj skupinka danielov škvrnitých, ide však o utečencov z obor. Šelmy sú reprezentované menšími druhmi lasicovitých a psovitých - lasica obyčajná, kuna lesná, kuna skalná, tchor tmavý či líška hrdzavá.

Mgr.Zuzka Grujbárová, PhD.