Príroda

Poloha obce a prírodné podmienky

img0264_prikrulovejjame

Suchohrad leží na Záhorskej nížine pri rieke Morava. Je to oblasť teplá s miernou zimou. Geologické podložie tvoria riečne naplaveniny, na ktorých sa vyskytujú hlinito-piesčité až hlinité pôdy. V katastri obce sú taktiež zastúpené viate piesky. Vegetáciu tvoria dubovo-hrabové lesy a jaseňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach veľkých riek t.j. tvrdé lužné lesy. Celé územie je v CHKO Záhorie. Súčasťou CHKO sú prírodné rezervácie Bogdalický vrch a Šmolzie so zvyškami prirodzených lužných lesov.

23

Klíma
Suchohrad leží v teplej klimatickej oblasti smiernou zimou. Priemerne je tu 50 a viac letných dní za rok. Priemerná ročná teplota vzduchu je 10 °C, priemerná teplota vzduchu v januári je –1,9 °C, v júli je 20,2 °C.
Ročný úhrn zrážok predstavuje 550 – 600 mm, v júli spadne priemerne 80 mm zrážok, v januári 40 mm. Územie leží v priemernej inverznej polohe s prevládajúcimi severozápadnými a južnými vetrami s priemernou rýchlosťou vetra 4 m.s-1.


Topografia
Obec Suchohrad sa nachádza na juhozápade Slovenska, neďaleko najzápadnejšej slovenskej obce – Záhorskej Vsi, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom. Geografické súradnice kostola, ktorý možno považovať za centrum obce, sú 48° 24's.z.š., 16° 51' v.z.d.
 

Územné začlenenie

Suchohrad je okrajovou obcou okresu Malacky. Je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja.
 

Orografia = horopis

Z orografického hľadiska sa Suchohrad a jeho okolie rozkladá na území dvoch podcelkov celku Borská nížina – Dolnomoravská a Myjavská niva a Záhorské pláňavy. Borská nížina, spolu s Chvojnickou pahorkatinou vytvárajú oblasť Záhorská nížina, ktorá je okrajovou časťou Viedenskej panvy. Záhorská nížina je na severe ohraničená Myjavskou pahorkatinou, na východe Malými Karpatami, na severozápade Dolnomoravským úvalom a na juhozápade tokom rieky Moravy.

Orografické začlenenie

Alpsko – himalájska sústava - podsústava Panónska panva – provincia Západopanónska panva – subprovincia Viedenská kotlina – oblasť Záhorská nížina – celok Borská nížina - podcelky Dolnomoravská niva a Myjavská niva a Záhorské pláňavy

24

Geológia, geologiocké pomery
Záhorská nížina vznikla v období miocénu, kedy do tejto oblasti v dôsledku zlomov a poklesov preniklo more. Po ústupe mora na konci pliocénu zostali na tomto území ílovité sedimenty tvoriace základnú zložku nepriepustného neogénneho podložia. Tieto sedimenty vystupujú na povrch len miestami. Väčšinou sú prekryté štvrtohornými uloženinami – štrkovými nánosmi rieky Moravy a jej prítokov. Vyviatim riečnych sedimentov vznikli na nížine prevažne kremenné eolické piesky tvoriace duny a pokrovy.
 

Geomorfológia
Geomorfologicky možno Záhorskú nížinu rozdeliť do niekoľkých oblastí: poriečna niva, pleistocénne terasy rieky Moravy a Myjavy, centrálna oblasť Bór.
Kataster Suchohradu sa rozkladá v rovinatom teréne oblastí riečnej nivy a terás rieky Moravy.
 

Pedológia = o  pôde

Na území katastra Suchohradu možno identifikovať tri základné typy pôd. Fluvizeme sú prítomné v bezprostrednej nive rieky Moravy. V oblasti Prostredná sú prítomné silikátové, piesčité a hlinito-piesčité regozeme. Na zvyšku územia prevládajú piesčité a hlinito-piesčité čiernice.
Reakcia pôdy sa pohybuje od slabo alkalickej (pH 7,3) v oblastiach Prostredná, Horný les, Jednotky, Osmičky, Gajdoška, Biele Brehy a Čierny les až po silne alkalickú (pH 8,4) v oblasti Bogdalického vrchu. Na zvyšku územia je pôda stredne alkalická (pH 7,8).
 


 


Ing.Adela Kneblová, Mgr.Zuzka Grujbárová, PhD.